Častou otázkou investorov je práve “prečo mám riešiť vetranie?”. Otázka je to úplne logická, kedže v minulosti sa nič také neriešilo. Dôvodov prečo je to tak existuje viacero.
Stavby súčasnosti sú charakteristické absolútne odlišnými vlastnosťami, ako mali tie v minulosti. Všetky tieto odlišnosti pramenia jednak zo strany stavebníkov, teda investorov a ich nárokov na dnešné budovy ako aj zo strany požiadaviek noriem a legislatívy. Z pohľadu stavebníka to je celý rad vlastností, ktoré od dnešnej novostavby požaduje: zdravé bývanie, adekvátna klíma, nízka spotreba energií na vykurovanie a ohrev TÚV a definovaná úroveň komfortu bývania. Platné normy nám následne okrem iného zadefinujú minimálnu úroveň jednotlivých parametrov budovy. S týmto všetkým následne súvisí vyhotovenie celého domu, kde na základepožiadaviek používame kvalitné izolačné materiály, kvalitné okná a ostatné súčasti celej konštrukcie. Konečným výsledkom je pomerne tesný objekt, u ktorého v prípade, že má byť hygienicky vyvetraný tradičným spôsobom, musíte okná otvoriť dokorán raz za hodinu na 5-10 minút. A toto už nieje o plýtvaní energiou, ale hlavne o poskytovanom komforte. Nehovoriac o tom, že asi málokto bude v noci vstávať aby vyvetral. Dôsledkom v praxi býva nezdravé vnútorné prostredie, prameniace vo vysokej vlhkosti a hlavne vysokom obsahu CO2 vo vzduchu. A tu sa dostávame k tomu, že síce dom je nový, pomerne šetrný, ale bývanie v ňom je v prípade zanedbávania pravidelného vyvetrania nezdravé.
Čo sa kvality vzduchu týka, podstatným ukazovateľom je CO2, čiže kysličník uhličitý, ktorého obsah sa dýchaním osôb zvyšuje. Práve CO2 je to čo nazývame “ťažký”, alebo “vydýchaný” vzduch. Je mnoho odborných článkov na danú tému, sú dostupné prístroje, ktorými si dokážete zmerať kvalitu vzduchu, ale napriek všetkému je táto oblasť neprimerane zanedbávaná. Zdravotne akceptovateľná hladina CO2 je do 1000ppm (parts per milion), ideálne ak nestúpa nad 700ppm. Prakticky sa v klasickom príbytku vetranom oknami dokáže dostať koncentrácia CO2 úplne bežne nad hodnoty 2000ppm. Prakticky sa jedná o hodnoty, ktorých typické príznaky bývajú ospalosť, bolesť hlavy, únava a znížená kvalita spánku. Definovať nejakú hraničnú hodnotu je individuálna záležitosť, sú citlivejší ľudia, ktorí vnímajú negatívne už hodnoty nad 600ppm, menej citliví jedinci nepociťujú negatívne príznaky ani pri 1500ppm. Vonkajší čerstvý vzduch má koncentráciu CO2 na hodnotách od cca 220 do 360ppm.
Straty klasickým vetraním sa pohybujú na úrovni 30-40% nákladov na vykurovanie (samozrejme ak vetráme pravidelne). To znamená, že uvedené straty zaplatíme zbytočne. Toto sú teoretické čísla. V bežnej praxi je vyčíslenie nejakej úspory nákladov minimálne problematické, pretože každý z nás bude vetrať inak – teda tým klasickým spôsobom. Niekto si nájde čas a poctivo tie okná každú hodinku, dve otvorí. Niekto ich otvorí menej často a dajme tomu, že má menej kvalitný spánok a horšie podmienky v byte, nehovoriac o plesňových extrémoch. Ale pri vyčíslení úspory samozrejme najviac ušetrí človek, ktorý vetrá pravidelne a požaduje primeranú kvalitu vzduchu vo svojom domove. To okrem iného znamená, že žije zdravšie. Ak sa opýtate vlastníkov domov s rekuperáciou na prevádzku, vždy majú nižšie účty za vykurovanie ako domy vetrané oknami.
Prax je taká, že systém riadeného vetrania sa stáva nutnou súčasťou moderného bývania, či už sa jedná o rodinný dom alebo byt. Minimálne, ak ešte nie ste úplne presvedčený o potrebe riadeného vetrania, doporučujeme pri výstavbe zabudovať ventilačné rozvody. Centrála sa môže osadiť aj neskôr.
V Európskej únií je situácia definovania noriem energetickej náročnosti budov už na úrovni, kedy sa riadené vetranie s rekuperáciou tepla stane bežnou súčasťou každého domu. Plán, že od roku 2020 sa budú stavať iba pasívne domy je možno smelý, ale technológie posúvajú tento typ stavieb aj k bežným ľuďom. Čo je na tomto “EÚ diktáte” asi jediné pozitívne je, že sa bude bývať zdravšie a úspornejšie. Druhou vecou sú normy definujúce hygienickú výmenu vzduchu v obývaných priestoroch. Aj napriek ich reálnej a dlhodobej existencii, presnej definícií parametrov sú na Slovensku statočne ignorované hlavne v oblasti výstavby rodinných domov, viacmenej aj kvôli ťažšej merateľnosti definovaných parametrov.
Prakticky už ale dnes žiaden pasívny dom ani väčšia časť nízko-energetických domov nedosiahne svoje parametre nízkej spotreby energií bez systému riadeného vetrania s rekuperáciou energie.
